Dňa 9. mája 2017 sa v Univerzitnom tvorivom ateliéri FF UKF v Nitre konalo v rámci už tradičného cyklu vedeckých prednášok Culturologos podujatie Katedry kulturológie FF UKF pod názvom Prieniky inšpirácií. Ne/náhodné filozofické stretnutia, a to v spolupráci s Katedrou všeobecnej a aplikovanej etiky FF UKF v Nitre. Pozvanie prijali popredné slovenské osobnosti z oblasti humanitných vied filozofka, spisovateľka, esejistka, vysokoškolská pedagogička doc. PhDr. Etela Farkašová, CSc. a filozof, literárny vedec, kulturológ, indológ, vysokoškolský pedagóg a vydavateľ prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc.
Hostí privítala a ich tvorbu stručne predstavila moderátorka podujatia Mgr. Katarína Gabašová, PhD. (Katedra kulturológie, FF UKF). Vzhľadom k zameraniu diskusie išlo o výber prác, ktoré sa venovali človeku a jeho každodennému životu, radostiam i strastiam, jeho psychike a podstate bytia. Vzájomné prieniky inšpirácií autori objavili vo svojich vybraných dielach: Dalimír Hajko – Antické provokácie (Spolok slovenských spisovateľov, 2016), Existencia v kríze (spoluautor doc. PhDr. Michal Valčo, PhD.; Žilinská univerzita v Žiline, EDIS – vydavateľské centrum ŽU, 2016), Vrúcnosť a čin. Kierkegaardovské meditácie (H&H, 2011), Globalizácia a kultúrna identita (FF UKF v Nitre, 2005), Rozpätie dňa a noci (H&H, 1992) a filozofický debut Rozpätie dňa (1975),; Etela Farkašová – Paralely a prieniky (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2015), Vrstvenie času (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2014), Pláne približne zapamätaného (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2012), Čas na ticho (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009), Uvidieť hudbu a iné eseje (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2003 ), Etudy o bolesti a iné eseje (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 1998).
Následná diskusia v plnej miere zrkadlila bohaté skúsenosti autorov, ako aj ich fundovaný prehľad nielen v oblasti filozofie a literatúry. Odborná diskusia bola pretkaná aj rozprávaním o osobných ne/náhodných filozofických stretnutiach autorov, práve prostredníctvom ich tvorby. Obohatením boli aj miestami vtipné postrehy autorov na vybrané témy, čím udržiavali publikum v pozornosti a očarení počas celého trvania diskusie. Hlavná téma Esejistika, špecifickosť žánru, jeho ohrozenosť v súčasnom akademickom svete, ale i ďalšie otázky týkajúce sa otvárania nových tém v slovenskej filozofii na pôde esejistickej tvorby Etely Farkašovej a Dalimíra Hajka sa stali nanajvýš aktuálnymi najmä v období, kedy v spoločnosti rezonuje téma opodstatnenia filozofie a vôbec humanitných vied v prepojení na prax, ale i v čase, kedy sa často skloňuje pojem kríza, existenciálna kríza. Vyjadrená potreba ale i radosť z prehlbovania vzťahu medzi literatúrou a filozofiou aj prostredníctvom eseje, inšpirácie z tvorby o existenciálnych situáciách každého z nás, motivovali nielen študentov, klásť hosťom otázky aj po skončení oficiálneho programu. Vysoká účasť študentov aj pedagógov Filozofickej fakulty potvrdila, že toto podujatie malo zmysel. Okrem odborného rozmeru diskusie a hĺbky vybraných naznačených nových tém – vzťah západnej a východnej vedy aj v kontexte globalizácie, utáranosť, hlučnosť dnešného sveta, hodnota mlčania, ticha, hodnota rozhovoru ako strácajúceho sa fenoménu v našom živote…, mali zúčastnení možnosť „priblížiť“ sa nielen k tvorbe, ale i autorom a pookriať z ich príťažlivého dokonca terapeutického filozofického rozhovoru inšpirujúceho k neustálemu hľadaniu a kladeniu si otázok nad sebou samým.
Z myšlienok oboch autorov rezonujú okrem iných tie, ktoré sa týkajú žánru eseje a povzbudzujú nielen k záujmu o literatúru či filozofiu, ale vyzývajú čitateľa, poslucháča k zanietenosti, vrúcnosti a otvorenosti k rozhovoru, ale i ponoru do ticha… V rozhovore s Vladimírom Petríkom z minulého roku, Etela Farkašová uviedla: „Na eseji mám rada, že má základ najmä v autorskej subjektívnej až intímnej zážitkovosti, čo ju robí – ak má aj literárne kvality – príťažlivejšou a dáva jej schopnosť vzbudzovať záujem o filozofiu (o filozofické otázky) aj u laického publika… A aj to, že ponúka filozofii väčšiu šancu obracať sa tvárou k takým stránkam reálneho života, ktoré bývajú neraz prehliadané ako nedôležité, triviálne, nehodné „vážneho“ akademického filozofovania… Súhlasím s názormi, podľa ktorých je dnes potrebné „esejisticky resuscitovať filozofiu“ a podľa ktorých esej môže dať nádej na oživenie filozofie, na jej návrat k reálnemu prežívaniu.“
K eseji sa v diele Niekoľko inšpirácií (1976) Dalimír Hajko vyslovil: „… jej krása je v tom, že cez sebavyjadrovanie autora hľadá výpoveď o všeobecných otázkach, cez osobný zážitok, cez, povedal by som, súkromné poznanie vypovedá o problémoch, ktoré trápia, zaujímajú mnohých. Esej hľadá bez nároku na konečnú pravdu. Esej neabsolutizuje návrh. Návrh na také videnie sveta, ktoré môžeme, ale nemusíme prijať. Pôvab eseje je v jej neautoritatívnosti… To, čo čitateľovi prináša esej, nie sú definitívne, hotové výsledky, ale inšpirácia. Esej by mala inšpirovať ako hudba.“
Uvedené myšlienky, postoje autori prezentovali aj v rámci diskusie, pričom citeľný bol ich záujem hovoriť práve o menej častých témach dotýkajúcich sa človeka a jeho vnútorného prežívania, vzťahu k Druhému a odovzdať isté posolstvo (ne)skryté v ich tvorbe, zároveň podnietiť tým ďalšiu diskusiu.
Mgr. Katarína Gabašová, PhD.
Katedra kulturológie FF UKF v Nitre